Geológia‚ ktorá nás chráni...

Vítajte na stránke ekogeo.wbl.sk

Vítam Vás na stránke ktorá je venovaná životnému prostrediu a jeho geologickým aspektom.

 

      Stručne o mne:

        Volám sa Michal Hoffman a som  absolvent Prírodovedeckej Fakulty  UK v BA v odbore geológia. Mojou terajšou činnosťou je monitoring environmentálnych záťaží na Slovensku metódami geochémie a geofyziky, taktiež zabezpečujem odbery povrchových, odpadových a podzemných vod a naslednu analýzu v akreditovanom laboratoriu AQUASECO (www.aquaseco.sk). Táto stránka slúži ako kolektor poznatkov (nielen z oblasti environmentalistiky, viď https://ekogeo.wbl.sk/GEOLOGY. html ) a fotoarchív, taktiež ako miesto pre diskusie na danú problematiku. Všetky pripomienky su vítané .      

Ďakujem Vám za Váš čas stráveny na tejto stránke.

http://facebook.com/michal.hoffman.geology

 

PS: web bude aktualizovany pravidelne, v závislosti od pracovného, alebo iného vyťaženia 

 

ZDAR BOH!!!

 

 

V studniach v okolí serede boli v roku 2017 stanovovaný Nikel Ni2+ a boli zistené hodnoty ktoré prekračuju maximalne prípustné hodnoty koncentracie v podzemných vodách , kde maximum bolo priamo v areáli NH Sereď a to 340ug/l! v Studni vo Vinohrade pri obci Gáň bola nameraná hodnota 100ug/l!  maximalna prípustná hodnota je 20ug/l! teda 0,02mg/l!

Koncentrácia Fe a Ni v lúženci je 179gFe/kg lúženca a 34gNi/kg lúženca!!!

 

Čo robím teraz?

 

1.

 

Okolie mesta Sereď patrí k pomerne silne znečisteným územiam a to hlavne kôli bývalému závodu Niklová Huta, ktorý spracovával niklovu rudu dovažanú z Albánska od roku 1963. Po spracovaní rudy sa odpadový material odvážal na haldu, ktorá nebola odizolovaná od geologického podložia. Na základe tohoto faktu vzniklo podozrenie na znečistenie podzemných ale aj povrchových vôd kontaminantmi Ni, Cr, V, Fe, NH⁴⁺. Bola meraná vodivosť mS/m a teplota °C povrchových vôd (brehy – líniové meranie) a podzemných vôd vo vŕtaných ale aj kopaných studniach.

    Informácie o Študovanej oblasti

Záujmové územie sa rozprestiera na oboch brehoch Váhu v okolí mesta Sereď Obr1. Meracie body - vrty (vŕtané studne) sa nachádzaju na katastrálnom územý obce Dolná Streda. Ide o vŕtané studne na záhradkách „za cukrovarom“. V ich blízkosti cca 50 až 100m nachádza odkalisko z cukrovaru. Vodu s týchto vŕtaných studní obyvatelia využívaju na zavlažovanie avšak aj na pitie a varenie. Meranie zonálnosti nebolo možné pretože tieto vŕtané studne sú osadené buď ručnou pumpou alebo elektrickým čerpadlom.

V kopaných studniach v Dolnej Strede bolo možné odmerať aj zonálnoť podzemných vôd.

Vodivosť a teplota v povrchových vodách sa merala z brehu do 100m rozostupoch a to na jazerách Zelenka – Dolná Streda, Rameno (staré aj nové) –Sereď, Štrkovisko (Bane) –Šintava, „Kačičarne“ –Šintava, rieka Váh – Sereď –Čepeň, rieka Váh – Sereď – Camping.

 

Staršie informácie z danej oblasti

Vplyv skládky na životné prostredie: (text prevzatý z: Michaeli, E., Boltižiar, M., Solár, V., Ivanová, M.: The Landfill of Industrial Waste – lúženec near the former Nickel Smelter at Sereď Town as an Example of Environmental Load. Životné prostredie, 2012, 46, 2, p. 63 –68.)

 

    Likvidáciou Niklovej huty v roku 1993 zanikolsíce hlavný zdroj kontaminácie, ale znečistenie pretrváva. Štát sa zbavil zodpovednosti predajom skládky. V roku 1994 sa stala súkromným majetkom. V súčasnosti predstavuje skládka akési antropogénne, ale neefektívne ložisko koncentrátu železa. Terajší majiteľ skládky (už štvrtý od roku 1994) je paradoxne kvalifikovaný ako malý znečisťovateľ a kompenzácia 670 € mestu Sereď je irelevantná. Ťaží ročne približne 50 000 t lúženca, čo znamená, že skládka môže byť zlikvidovaná ťažbou približne za 130 rokov, ale iba vtedy, ak sú údaje o ročnej ťažbe reálne (údaje nie sú k dispozícii). Likvidácia ťažbou je pomalá s rizikom znečisťovania ovzdušia polymetalickým toxickým prachom . Na skládke sa ani po desaťročiach nedokázala rozšíriť vegetácia spontánnou sukcesiou tak, aby zamedzila šíreniu toxického prachu. Tento fakt predstavuje aj v súčasnosti vážny problém kvality života v regióne.

   Pri suchom počasí a silnom nárazovom vetre je skládka výrazným emitantom prašnosti, ktorej vplyv sa prejavuje nielen v Seredi a v Dolnej Strede, ale aj v širšom okolí (prachová stopa lúženca pri sile vetra 5 – 6 Beaufortovej stupnice, čo je 30 – 50 km.h-1, dosahuje dĺžku 50 km). Konečným dôsledkom je resedimentácia polymetalického prachu na pôdnej pokrývke, vodných plochách, vegetácii a v intravilánoch sídel (táto situácia trvá takmer 40 rokov, monitorovacia stanica ovzdušia sa v tomto priestore nenachádza). Kontamináciu vôd podmienilo vypúšťanie technologických odpadových vôd až do ukončenia prevádzky v roku 1993, bez akéhokoľvek čistenia, na skládky lúženca (ktorých je v predmetnom priestore viac) a do inundačného územia Váhu i priamo do Váhu. Došlo k znečisteniu podložných hornín, podzemných vôd a pôd. Znečistenie toku sa prejavilo aj v kvalite podzemných vôd, ktoré majú zvýšený obsah ťažkých kovov, síranov, amónnych iónov, dusičnanov, dusitanov, chloridov a síranov (Klaučo a kol., 1998). V okolí skládky lúženca boli až v roku 1994 vybudované vrty pre prieskum kvality podzemných vôd (po 30 rokoch prevádzky Niklovej huty v Seredi; dovtedy im nikto nevenoval pozornosť). Analýzy preukázali ich extrémne znečistenie. V profile Váhu pri Seredi je podľa dlhodobých pozorovaní štátnej pozorovacej siete kvalita vôd podľa všetkých ukazovateľov klasifikovaná ako voda znečistená, až veľmi silne znečistená. V 1994 na návrh likvidátora vypracovala Služba pre ochranu a kvalitu vôd, s. r. o., Bratislava expertíznu štúdiu na posúdenie kvality a prognózy podzemných vôd v širšom okolí skládky, ako aj ideový návrh ochrany územia s návrhom 50- -ročného monitoringu vôd (Klaučo, 1994). V štúdii sa konštatuje, že pokles znečistenia v oblasti zdroja nastal v súvislosti s odstavením prevádzky závodu, ale prúdením podzemných vôd došlo k odtrhnutiu „znečisteného vodného mraku“ od zdrojovej oblasti a k jeho postupu smerom na JV, Z a JZ do vzdialenosti viac ako 1 000 m, až do inundačného územia potoka Derna. Obsah ťažkých kovov v zeminách niekoľkonásobne presahuje intervenčné kritériá pre znečistenie pôdy a horninového prostredia (Klinda, Lieskovská a kol., 2008): Ni – 11 261 mg.kg-1 (IT je 500 mg.kg-1), Co – 1 212 mg.kg-1 (IT je 450 mg.kg- 1), Cr – 21 130 mg.kg-1 (IT je 1000 mg.kg-1). Obsah kontaminantov zistený v podzemnej vode (Klinda, Lieskovská a kol., 2008): Ni – 33 370 μg.l-1 (IT je 200 μg.l-1), Co – 532 μg.l-1 (IT je 200 μg.l-1), NH4 – 42 490 μg.l-1 (IT je 2 400 μg.l-1), EOCl – 170 μg.l-1 (IT je 70 μg.l-1). V závere expertíznej štúdie autori konštatujú, že je nereálne budovať okolo skládky lúženca tesniacu podzemnú stenu, resp. hydraulickú clonu, bolo by to neúčinné a príliš nákladné, aj vzhľadom na dlhodobý rozptyl kontaminantov do širokého okolia od zdroja znečistenia. Vybudovanie melioračných stavieb, ktoré by zabránili prieniku kontaminovaných vôd smerom od Serede na Dolnú Stredu, Váhovce, Gáň, Galantu a Veľkú Maču, je podľa štúdie irelevantné pre nepatrný sklon územia, agradačný val Váhu, záber pôdy, vysoké investičné a prevádzkové náklady (Klaučo, 1994). Z navrhnutého riešenia vyplýva, že znečistenie podzemných a povrchových vôd bolo ponechané na jeho prirodzenú elimináciu disperznými a difúznymi procesmi. Územie síce nepatrí k vodohospodársky chráneným a nie sú tu aktívne kolektory podzemných vôd vhodné na zásobovanie obyvateľstva, ale to neznamená, že môžeme vodou plytvať a ignorovať jej znečisťovanie. Kvalita podzemných vôd v kvartérnych a predkvartérnych útvaroch na Dolnovážskej nive južne od Piešťan až po trojuholník medzi Sereďou, Dolnou Stredou, Galantou a Šaľou nevyhovuje požiadavkám nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Vo vode sú prekročené limitné koncentrácie Fe, Mn, SO4, Cl, NO3, NH4, NO2 a pesticídov. Najbližšie k skládke lúženca je sonda č. 215 Slovenského hydrometeorologického ústavu v Dolnej Strede, ale tu sa kvalita podzemnej vody nesleduje, len kvantita. V sonde č. 022 190 Šoporňa – Štrkovec sa kvalita podzemnej vody sleduje iba od roku 2007 (SHMÚ, mapa 6 Kvalita podzemných vôd v kvartérnych útvaroch na Slovensku). Lokalita je vo východnej časti Dolnovážskej nivy a pre tieto účely nevyhovuje. Podľa zistení Štátneho zdravotného ústavu v Galante je obsah rizikových prvkov v pôdach v oblasti Serede síce pod najvyššou prípustnou koncentráciou, ale napr. obsah niklu je 7 – 8 násobne vyšší, ako je jeho fónová hodnota, napr. v okolí Trenčína. Odhaduje sa, že výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá je postihnutá imisným vplyvom škodlivín, predstavuje v predmetnej oblasti plochu okolo 1 500 ha. Na tomto stave sa významne podieľa aj deflácia lúženca zo skládky.

Výsledky meraní zo studní v okolí skládky lúženca získane v rokoch 2014-2017, boli merané hodnoty pH, vodivosť, teplota, tvrdosť

výsledky analýz su na vzžiadanie pomocou mailu.

 

V studniach v okolí serede boli v roku 2017 stanovovaný Nikel Ni2+ a boli zistené hodnoty ktoré prekračuju maximalne prípustné hodnoty koncentracie v podzemných vodách , kde maximum bolo priamo v areáli NH Sereď a to 340ug/l! v Studni vo Vinohrade pri obci Gáň bola nameraná hodnota 100ug/l!  maximalna prípustná hodnota je 20ug/l! teda 0,02mg/l!

Koncentrácia Fe a Ni v lúženci je 179gFe/kg lúženca a 34gNi/kg lúženca!!!